Achtung: Tvoj prehliadač je zastaraný. Upozorňujeme, že preto niektoré časti Gunfinder nebudú fungovať. Aktualizuj si prehliadač čo najskôr. Tu sa dozvieš viac!
Magazín Gunfinder

Čiastočne fragmentujúca alebo deformujúca sa strela? Výhody a nevýhody oboch typov!

Čiastočne fragmentujúca alebo deformujúca sa strela? Výhody a nevýhody oboch typov!

Čiastočne fragmentujúca strela

Čiastočne fragmentujúce strely sú skonštruované tak, aby sa kontrolovane rozpadli, pričom si zachovajú definované zvyškové jadro.
Príkladom je strela s dvojitým jadrom: táto čiastočne fragmentujúca strela si vždy zachováva zvyškovú hmotnosť 60 %. Aj strela s poloplášťom, ako napríklad strela Kegelspitz alebo strela TM od výrobcu streliva RWS, patrí medzi čiastočne fragmentujúce strely, pričom zvyškové jadro sa mierne líši v závislosti od odporu cieľa a rýchlosti strely.
Princíp účinku tohto typu strely spočíva v rozsiahlej deštrukcii tkaniva spôsobenej kontrolovane uvoľnenými fragmentmi strely a definovaným zvyškovým jadrom. Nasávací účinok zvyškového jadra spôsobuje, že fragmenty predného jadra väčšinou opustia telo zveri.

Deformačná strela

Deformačná strela sa pri náraze do tela zveri roztvorí, pričom si zachováva svoju hmotnosť. Je navrhnutá tak, aby v tele zveri stratila len minimum hmotnosti.
Príklad Evolution: Účinok sa dosahuje predovšetkým zväčšením prierezu rovnomerne sa roztvárajúcej strely a zachovaním jej hmotnosti.
 

Výhody a nevýhody!

Tak ako pri takmer všetkých otázkach týkajúcich sa streliva, aj o type strely sa v poľovníckych skupinách na sociálnych sieťach a na fórach neustále búrlivo diskutuje. Každý je presvedčený, že si vybral jediný správny typ strely. No aj v tomto prípade býva pravda, ako to už často býva, niekde uprostred. 

Výber typu strely závisí predovšetkým od použitého kalibru, vzdialenosti, ktorú má strela prekonať, použitej zbrane, laborácie, miesta zásahu a v neposlednom rade od druhu zveri, na ktorú sa strieľa, a od požadovaného účinku v tele zveri. 

Niektoré z týchto faktorov upravujú zákonné predpisy. Existujú napríklad ustanovenia, podľa ktorých možno určitú raticovú zver loviť len nábojmi, ktorých strela odovzdá určitú energiu na vzdialenosť 100 m, 200 m a 300 m. Energia strely závisí spravidla predovšetkým od kalibru náboja. 

Príklad: Ak na 80 m vystrelíš na slabé srnča nábojom kalibru .300 Winchester Magnum a zasiahneš ho priamo do lopatky, srnča pravdepodobne zostane v ohni, či už si použil strelu s riadeným rozpadom alebo deformujúcu sa strelu. Mäso v prednej polovici kusu však bude sotva použiteľné. Náboj tohto kalibru odovzdá cieľu na 100 m takmer 4 000 joulov pri hmotnosti približne 160 – 190 grs. Náboj kalibru 6,5 x 57 odovzdá cieľu na 100 m napríklad len približne polovicu energie, teda ~2 000 J. 

V tomto prípade však rozsah poškodenia mäsa naďalej výrazne ovplyvňuje miesto zásahu, pretože:

Ak strely zasiahnu kosť, v tomto prípade lopatku, pri náraze na tento odpor sa, samozrejme, odovzdá aj viac energie. Ak by strely akéhokoľvek typu zasiahli za lopatkou medzi dve rebrá, odpor by bol menší a v tele zveri by pôsobilo menej energie. Pochopenie tohto krátkeho vysvetlenia je nevyhnutné na to, aby si porozumel nasledujúcemu:

Strela s riadeným rozpadom je účinná z hľadiska rýchleho usmrtenia a šetrenia mäsa najmä vtedy, keď pred orgánmi narazí v tele zveri na malý odpor. Ak je odpor pri prvom kontakte s telom zveri alebo krátko po ňom príliš veľký, napríklad pri zásahu priamo do lopatky dospelého diviaka, hrozí, že úlomky oddeľujúce sa od jadra nebudú správne pôsobiť, pretože uviaznu v úlomkoch lopatky a nedostanú sa až k orgánom, ktoré by mohli poškodiť. Zároveň má jadro v tomto prípade menšiu hmotnosť, a teda aj menšiu zostávajúcu „ničivú silu“. Pri strelách s riadeným rozpadom preto môže byť výhodné strieľať takzvané kuchynské zásahy za lopatku. Odpor pri prvom kontakte je tam malý, no úlomky následne vďaka svojmu rozptylu môžu rozsiahlo poškodiť pľúca a spolu s jadrom vyletieť z tela zveri.

Deformujúca sa strela si pri prenikaní telom zveri z väčšej časti zachováva svoju hmotnosť a má v podstate „vytrhnúť“ v tele zveri a životne dôležitých orgánoch „otvor“. Poľovníci tieto strely radi označujú aj ako „zastavovacie“. Pri náraze na dostatočný odpor v tele zveri totiž odovzdajú veľa energie a často kus zveri prudko zrazia k zemi. Pri tomto type strely však hrozí, že ak narazí na príliš malý odpor, dostatočne sa neroztvorí a neodovzdá dosť energie, takže v tele zveri spočiatku zanechá príliš malé poškodenie. 

Mohli by sme teraz rozobrať všetky možné scenáre rôznych zásahových bodov pri oboch typoch striel a vždy predpokladať malé rozdiely s výhodami aj nevýhodami. Oveľa rozumnejšie je však zamyslieť sa vopred nad tým, na aké vzdialenosti, s akým kalibrom a na aké druhy zveri predovšetkým poľujeme a ako zvyčajne vyzerá naša zásahová poloha. Výhody a nevýhody, ktoré nám konkrétne laborovanie s daným typom strely napokon prinesie, totiž do veľkej miery závisia od vlastných skúseností a tiež od toho, ako osobne hodnotíme účinok v tele zveri. Jeden radšej odreže o niečo viac mäsa, ale každé divé prasa mu zostalo ležať v ohni, zatiaľ čo druhý ho po svojom výstrele považuje za kuchynský zásah, no aj tak ho so psom dohľadáva ďalších 80 m.

Pri výbere streliva je najdôležitejšie dodržiavať zákonné predpisy a poľovačku vždy plánovať tak,  aby sme kus čisto a v súlade s poľovníckou etikou ulovili. 

Súvisiace ponuky

Sponzorované ponuky

Ďalšie články k téme

Hlaveň pušky
Guľovnice
1 min. · 22. 11. 2023
Puškové strelivo
Guľové náboje
2 min. · 22. 11. 2023
Drážky a polia
2 min. · 24. 5. 2018
Zobraziť všetky položky
Zobraziť všetky položky