Lov srnčej zveri

Srnčia zver je v Nemecku najčastejšie loveným druhom zveri. Každý rok sa uloví až 1,2 milióna kusov srnčej zveri, takže úlovok je stále výrazne vyšší než pri čoraz rozšírenejšej diviačej zveri (820 000 kusov v sezóne 2017/2018).

Čas lovu sa v jednotlivých spolkových krajinách mierne líši. V Sasku-Anhaltsku by sa dalo hovoriť aj o aprílových srncoch, pretože lov na ne tam povoľujú už v apríli. Tradične sa však lov na srnce začína 1. 5. alebo 16. 5. Tým sa klasicky začína poľovnícka sezóna na raticovú zver.

Poľovnícka sezóna

Lov srncov je medzi poľovníkmi veľmi obľúbený pre trofej a vrcholí dvakrát ročne: prvýkrát na začiatku poľovníckeho roka na jar, keď si srnce hľadajú svoje stanovištia. V tomto období sú oveľa pohyblivejšie a vďaka miestam, kde si vytĺkajú parožie a odpočívajú, sa dajú dobre potvrdiť.

Druhé, pre mnohých poľovníkov ešte zaujímavejšie obdobie lovu je ruja, ktorá podľa regiónu prebieha približne od polovice júla do polovice augusta a trvá asi dva týždne. Toto obdobie sa nazýva aj čas vábenia, pretože poľovníci pomocou bukového listu napodobňovali rujujúce sa srny a lákali tak srnce. Dnes na to väčšina poľovníkov používa vábničky.

Počas ruje sú srnce neopatrné a veľa sa pohybujú. Treba sledovať srny a brániť vlastný revír pred súpermi. V tomto období sa srnce dajú dobre loviť najmä pri rannom a večernom čakaní. Pri nie príliš horúcom počasí alebo po krátkej prehánke sa však dá byť úspešný aj počas dňa.

Práve dážď hrá zanietenému lovcovi srncov do karát: po prvé, srnce sa musia znovu vysušiť (rovnako ako ostatná srnčia zver), a po druhé, dážď „rozmazáva“ pachové značky, ktoré srnce zanechávajú pri odpočinku svojou čelovou kučerou. Najmä mladé a neskúsené srnce majú po daždi sklon tieto značky intenzívnejšie obnovovať.

Väčšina srncov sa uloví vo večerných hodinách, krátko po západe slnka. Môže to však súvisieť aj s tým, že mnohých poľovníkov ranné čakanie príliš neláka.

Čas lovu srncov sa pôvodne vo väčšine spolkových krajín končil 15. 10., keď sa pozornosť presúvala na lov srnčiat, sŕn a mladých sŕn. Medzitým sa čas lovu srncov predĺžil až do decembra, jednak aby sa dali loviť aj pri spoločných poľovačkách, jednak vďaka reforme spolkového zákona o poľovníctve.

Či sa bude srnec loviť aj v neskorej jeseni, sa musia poľovníci rozhodnúť sami. Proti tomu hovorí aj jeden z dôvodov tradičného času lovu: srnce od novembra zhadzujú parožie. Pod ružicami sa však už vytvárajú ryhy, akési miesta zlomu, na ktorých sa parožie oddeľuje od hlavy. V zime srnčia zver opúšťa svoje teritóriá a združuje sa do voľných sociálnych skupín, ktoré sa na jar opäť rozpadajú. Kto v tomto období ešte loví srnčiu zver, musí byť obozretný: srnce sa už od sŕn nedajú rozoznať podľa parožia, ale podľa štetky, zatiaľ čo srny majú jasne viditeľnú zásterku. Pri love samičej srnčej zveri a srnčiat samozrejme platí pravidlo, že sa najprv loví mladá zver a až potom stará.

Čas lovu všetkej srnčej zveri sa podľa spolkovej krajiny končí najneskôr 31. 1.

Poľovnícka zbraň

Na lov srnčej zveri sa hodia guľovnice od kalibru .222 Remington (5,6 x 43 mm) alebo .223 Remington (5,56 × 45 mm), ktorý má úsťovú rýchlosť približne 1200 m/s, takže je ešte o niečo rýchlejší než jeho „mladšia sestra“. Dnes už najobľúbenejšou zbraňou poľovníkov nie je ako kedysi trojhlavňová kombinovaná zbraň, ale opakovacia guľovnica, ktorá má len jednu hlaveň a jeden kaliber. Na lov srnčej zveri sa hodí aj mnoho väčších kalibrov, ktoré zvyčajne ponúkajú dokonca vyšší usmrcujúci účinok, no zároveň spôsobujú väčšie poškodenie zveriny. Aby sa tomu vyhli, mnohí poľovníci nastreľujú zbrane na lov srnčej zveri nábojmi s ľahšími strelami.

Väčšina poľovníkov strieľa na srnčiu zver na vzdialenosť približne do 150 m. Streľba na väčšiu vzdialenosť si vyžaduje lepšie strelecké schopnosti než pri love inej raticovej zveri, pretože telo srnčej zveri predstavuje pomerne malý cieľ. Výhodou je preto optika s veľkým zväčšením. Keďže sa srnčia zver neloví v tme, nočné videnie však nie je potrebné. Gunfinder odporúča puškohľad so zväčšením až 10-násobným, ideálne 12-násobným, a priemerom objektívu 50 mm.

Termovízia?

Hoci je lov srnčej zveri v noci zakázaný, používanie termovízneho zariadenia sa odporúča najmä v lesných revíroch, pretože inak môžeš prehliadnuť veľa zveri. Srnčia zver sa medzi stromami rozpoznáva ťažko a pohybuje sa takmer nehlučne. Teoreticky by sa za súmraku na jar dali pomocou termovíznej kamery rozpoznať aj srnce podľa tepelného podpisu ich parožia, ktoré je ešte pokryté lykom, a teda prekrvené, alebo zistiť, či sú ešte v lyku. Podľa našich skúseností si však takéto posudzovanie vyžaduje mimoriadne veľa cviku a prináša vysoké riziko omylu.