Plynový samonabíjací mechanizmus

Plynové samonabíjacie zbrane sú plnoautomatické a poloautomatické strelné zbrane, pri ktorých sa tlak plynov vznikajúci zapálením a horením prachovej náplne využíva na prebíjanie. Sú opakom zbraní využívajúcich spätný ráz. Pri zbraniach využívajúcich spätný ráz sa energia spätného rázu využíva na zrýchlenie záveru smerom dozadu a jeho otvorenie v zadnej polohe, čo v konečnej polohe spôsobí vyhodenie prázdnej nábojnice z nábojovej komory. Tlak plynov uniká cez ústie hlavne a otvorený záver, ktorý potom pružina urýchli späť dopredu. Pri zatváraní sa do nábojovej komory zasunie nový náboj a zbraň je opäť pripravená na streľbu. 

Pri plynových samonabíjacích zbraniach sa však časť prachových plynov odvádza na prebíjanie záveru cez otvor v stene hlavne. Energia takto odvedených plynov sa využíva na odomknutie a otvorenie záveru pušky. Výhodou plynových samonabíjacích zbraní je, že záver možno bezpečne a konštrukčne jednoducho udržať uzamknutý,  kým tlak plynov v hlavni neklesne pod kritickú hodnotu, pretože plyny aktivujú samonabíjací mechanizmus až po tom, čo strela prejde okolo odberového otvoru. Vďaka zotrvačnosti mechanizmu sa záver odomkne s dostatočným oneskorením. 

Plyny poháňajú samonabíjací mechanizmus dovtedy, kým strela neopustí hlaveň. V angličtine sa tento časový úsek nazýva „Dwell Time“. 

Plynové samonabíjacie zbrane sa uprednostňujú pri streľbe výkonným strelivom. 

V porovnaní so zbraňami využívajúcimi spätný ráz majú nevýhodu vo vyššej hmotnosti a väčších priestorových nárokoch na plynový piest a plynové ústrojenstvo.  Okrem toho sa systém môže ľahko znečistiť.

Pri poľovníctve nemajú plynové samonabíjacie zbrane významnejšie zastúpenie.