
Klasické olovené strelivo čoraz viac vytláča bezolovnaté strelivo. Poľovníci túto zmenu, ktorú odôvodňujú plošné zákazy olova, vnímajú prinajlepšom kriticky, pretože bezolovnaté broky majú balistické nevýhody:
Po prvé, letové vlastnosti oceľových brokov sú horšie ako pri olovených brokoch. Olovenými brokmi možno v prípade potreby strieľať na väčšiu vzdialenosť, pretože cieľu odovzdajú viac energie. Pri oceľových brokoch treba dodržať maximálnu vzdialenosť približne 30 metrov. To, že olovené broky odovzdajú cieľu viac energie, treba zohľadniť aj pri výbere veľkosti brokov: pri bezolovnatom strelive by mali byť broky o niečo väčšie ako pri olovených brokoch.
Ďalšou nevýhodou oceľových brokov je, že sa ľahšie odklonia. Pri streľbe na tvrdé povrchy alebo na vodu pod malým uhlom hrozí pri bezolovnatých brokoch väčšie riziko odrazu. Túto skutočnosť kritizujú poľovníci aj pri bezolovnatom guľovom strelive, pretože sa tým výrazne zväčšuje nebezpečný priestor.
Ak chceš z brokovníc strieľať bezolovnatými brokmi, musia byť skúšané na oceľové broky. Vyplýva to z nasledujúcich vlastností ocele alebo mäkkého železa:
Oceľové broky sú podstatne tvrdšie ako olovo a majú nižšiu špecifickú hustotu
Okrem už uvedených to prináša aj tieto dôsledky:
Z toho vyplýva, že strelivo musí spĺňať tieto požiadavky:
Aby bezolovnaté brokové strelivo dosiahlo rovnaký výkon ako olovený náboj, musí mať väčšiu navážku. Aby tvrdé broky nezaťažovali hlaveň, do nábojov sa musia vložiť iné medzivložky, ktoré zabránia kontaktu. Skúška na oceľové broky (na hlavni označená ako „ľalia“) teda potvrdzuje, že zbraň zvládne vyššie zaťaženie.