Tabuľka kalibrov: prehľad všetkých bežných kalibrov s rozmermi a použitím
Kalibre guľových zbraní
Kaliber pri strelive do guľových zbraní všeobecne označuje vonkajší priemer strely. Často sa však ako kaliber označuje aj typ náboja alebo streliva.
Napríklad pri kalibri 7 x 64 má strela priemer približne 7 mm a dĺžka nábojnice (bez strely) je 64 mm.
Existujú stovky rôznych kalibrov guľových zbraní, väčšina výrobcov zbraní však ponúka výber približne dvadsiatich kalibrov.
Názory poľovníkov sa však líšia aj pri tomto výbere: ak sa na kaliber opýtaš viacerých skúsených poľovníkov, je veľmi pravdepodobné, že každý ti povie niečo iné, čo môže viesť len k ešte väčšiemu zmätku.
Pri výbere kalibru stoja proti sebe dva základné faktory:
Čím väčší a výkonnejší je náboj, tým je väčšia pravdepodobnosť, že zver po zásahu zostane ležať na mieste. Zver tak ušetríš zbytočného utrpenia a sebe namáhavého dohľadávania. Na druhej strane, čím väčší je kaliber, tým viac sa výstrelom poškodí zverina alebo koža, čo hovorí v prospech čo najmenšieho kalibru.
Väčšie a silnejšie strelivo má navyše väčší spätný ráz a úsťový záblesk, čo môže byť pre strelca nepríjemné a zhoršiť presnosť výstrelu. Mnohí strelci pri veľkých kalibroch v očakávaní silného spätného rázu a hlasného výstrelu trhnú, teda pri výstrele sa strhnú a strhnú aj zbraň.
Pri výbere kalibru teda ide predovšetkým o nájdenie správnej rovnováhy medzi účinnosťou a šetrnosťou.
Dôležitú úlohu zohráva aj cena. Väčšie a výkonnejšie kalibre nie sú vždy drahšie, náročné a nákladné na obstaranie bývajú skôr špeciálne a zriedkavé kalibre.
Najdôležitejším faktorom pri rozhodovaní je druh zveri, na ktorú sa poľuje. Na jeleňa si napríklad treba zvoliť oveľa vyššiu „prieraznosť“ než na líšku.
Príliš veľký kaliber môže byť pri malej zveri dokonca nevýhodou, ak strela prejde telom zveri bez toho, aby odovzdala svoju energiu. Pre lepšiu predstavu: ak na krátku vzdialenosť vystrelíš veľkým kalibrom na ľahkú zver, napríklad srnca, môže sa stať, že strela prejde telom bez toho, aby sa roztrieštila alebo roztvorila. Jej účinok by tak bol ako pri celoplášťovej strele, teda nedostatočný.
Ďalej predstavíme najbežnejšie kalibre guľových zbraní a druhy zveri, na ktoré sa s nimi dá poľovať.
Začínajúcim poľovníkom sa odporúčajú čo najuniverzálnejšie kalibre.
Skupina najmenších kalibrov používaných na poľovačke sa začína anglosaským označením „.22“: kalibre .22 lfB, .22 Winchester Magnum a .22 Hornet majú priemer strely iba 5,6 mm a v Nemecku sú povolené len na lov predátorov. Na rozdiel od väčších kalibrov, ktoré sú tiež povolené na lov predátorov, spôsobujú tieto kalibre len malé poškodenie kožušiny, takže ju možno všestranne využiť. Pre srnčiu zver platia v porovnaní s ostatnou raticovou zverou nižšie limity, a to tak pre priemer strely, ako aj pre jej dopadovú energiu. Preto je na lov srnčej zveri povolené strelivo už od kalibru .222 Remington (5,6 x 43 mm), no ako už bolo spomenuté, nie na lov iných druhov raticovej zveri. Rozdiel oproti kategórii „.22“ spočíva v silnejšej prachovej náplni, čo je viditeľné na dlhšej nábojnici.
V tejto súvislosti sa bežne používa aj označenie „malokaliber“. Historicky do tejto kategórie patrilo puškové strelivo s priemerom strely menším ako 7 mm, dnes je hornou hranicou malokalibrového streliva priemer strely 5,6 mm. Najbežnejším malým kalibrom je .22
Na lov všetkých druhov raticovej zveri väčších ako srnčia zver je v Nemecku povolené strelivo, ktorého strela má priemer aspoň 6,5 mm a dopadovú energiu na vzdialenosť sto metrov aspoň 2.000 joulov.
Znie to veľmi technicky, no najbežnejšie kalibre, ktoré tieto požiadavky spĺňajú, sú anglosaské .270 Winchester (7 × 64,5 mm), .308 Winchester (7,62 x 51 mm), .30-06 Springfield (7,62 x 63 mm), .300 Winchester Magnum (7,62 x67 mm) a nemecké 6,5 x 57, 7 x 64, 7 x 65 R, 8 x 57 IS, 8 x 68 S a 9,3 x 74 R.
Od priemeru strely 9,53 mm (0.375 inch) hovoríme o veľkom kalibri. Poľovníci však často zaraďujú medzi veľké kalibre aj rozšírený kaliber .300 Winchester Magnum, hoci pre menší priemer strely túto podmienku v skutočnosti nespĺňa.
Každý kaliber má odlišné balistické vlastnosti, napríklad zakrivenie dráhy letu, rýchlosť strely alebo dopadovú energiu v cieli. Vo všeobecnosti však platí, že čím dlhšia je nábojnica, tým plochejšia je dráha letu, čo uľahčuje mierenie na veľkú vzdialenosť. Na druhej strane sa zvyšuje spätný ráz a za určitých okolností aj záblesk pri výstrele.
Napokon treba pamätať na to, že rôzne strelivo rovnakého kalibru sa môže správať odlišne v závislosti od laborácie. Aj pri rovnakom kalibri sa môže líšiť zloženie striel alebo zápalných náplní, a tým aj balistické vlastnosti.
Prehľad najdôležitejších približných údajov:
V0 = rýchlosť strely pri ústí hlavne
E0 = energia pri ústí hlavne
| Kaliber: | Metrické rozmery: | V0: | E0: | Oblasť použitia: |
| .22 Win | 5,7 x 27 mm | 500–670 m/s | 410–440 J | Lov do pascí |
| .22 Hornet | 5,7 x 35 mm | 612–930 m/s | 640–1160 J | Drobná zver (do jazveca), husi |
| .222 Remington | 5,6 x 43 mm | 900–1100 m/s | 1300–1700 J | do srnčej zveri |
| .270 Win | 7 × 64,5 mm | 933–957 m/s | 3840 J | horský lov, jelene, diviaky, lov losov |
| 7 x 57 | 7 × 57 mm | 720 m/s | 2900 J | univerzálny |
| 7 x 64 | 7 x 64 mm | 779–969 m/s | 3200–4154 J | univerzálny |
| 7 x 65 R | 7 x 65 R | 820–920 m/s | 2200–3700 J | univerzálny, 7 x 64 pre zalamovacie zbrane, kvôli okraju je náboj o niečo väčší, ale prachová náplň o niečo menšia |
| .308 Win | 7,62 x 51 mm | 785 m/s | 3500 J | univerzálny |
| .30-06 Spr | 7,62 x 63 mm | 820–900 m/s | 3200–4126 J | univerzálny |
| 8 x 57 IS | 7,92 × 57 mm | 750–900 m/s | 3600–4100 J | univerzálny |
| 8 x 68 S | 8 x 68 mm | 870–990 m/s | 5200–5570 J | silná vysoká zver, horský lov |
| 9,3 x 74 R | 9,3 x 74 mm | 662–853 m/s | 3400–5045 J | silná vysoká zver, horský lov, GEE nad 200 m |
| .300 Win Mag | 7,62 × 67 mm | cca 910 m/s | 5000 J | silná vysoká zver, horský lov |
Kaliber brokov
Najbežnejšie kalibre brokových zbraní v Nemecku sú 12, 16 a 20, pričom najväčší priemer hlavne má najnižšie číslo.
Dôvodom je, že prepočet vychádza z pomerne svojského výpočtu:
Na určenie kalibra brokov 12 sa z jednej anglickej libry olova vytvarovalo 12 rovnako veľkých guliek. Priemer jednej z týchto rovnakých guliek je priemer kalibra 12. Podobne sa určí kaliber 16, keď sa z jednej anglickej libry olova vytvaruje 16 rovnakých guliek. Priemer jednej zo 16 guliek je menší ako priemer jednej z 12 guliek, preto je menší aj priemer hlavne.
Kaliber brokov 20 sa určil podľa rovnakého výpočtu.
Úplné označenie kalibra zahŕňa aj dĺžku nábojnice vystreleného náboja daného kalibra. Z brokovníc sa však dajú vystreliť aj náboje kratšie, než umožňuje nábojová komora, čo môže negatívne ovplyvniť výkon pri streľbe.
Pri nábojoch sa okrem kalibra a dĺžky vystreleného náboja uvádza aj priemer jednotlivých brokov, pričom z tej istej brokovnice sa dajú vystreliť broky rôznej veľkosti.
Ďalšie zaujímavé články o kalibroch
Zaujímavé a poučné články nájdeš aj u nášho prémiového partnera, poľovníckeho magazínu Jagdzeit. , napríklad v prehľade všetkých článkov o kalibroch.
Súvisiace ponuky
Sponzorované ponuky
Ďalšie články k téme
